* PAVOL BACHÁR GENERÁLNY MAJSTER SLOVENSKA *

Na tejto stránke Vám chcem priatelia sprístupniť, preložiť resp. opísať niektoré krátene úryvky, výťahy z knihy Victora VANSALENA ,,TAK CHOVAJÚ MAJSTRI"   Ako prvú tému som vybral KRÍDLO HOLUBA jednu z najdôležitejších časti tela poštového holuba

MECHANICKO- AERODYNAMICKÉ VLASTNOSTI

 NEPRIAME A PRIAME ŠPORTOVÉ VLASTNOSTI POŠTOVÉHO HOLUBA

Najskôr o nepriamych športových vlastnostiach. Čo s tým myslím? Holub má 40 párov chromozómov. Na každom chromozóme sa nachádza mnoho génov, to znamená látkových nositeľov dedičných vlastností. Pri párení odovzdáva holub polovicu svojich chromozómov a holubica takisto, ovšem s malým rozdielom, že holubica odovzdá buď väčší chromozóm Z, alebo menší W. Tento rozdiel určuje pohlavie mláďata, ktoré vznikne z oplodneného vajíčka. Je to tak, že vonkajšie znaky, ako farba, kresba, tvar hlavy, biele škvrny, pierka atd. môžu byť znakom pozitívnych telesných, alebo duševných vlastností, pretože sú na rovnakom chromozóme a sú ďalej odovzdávane spoločne. Tento jav sa nazýva ,,linkage".

Tvrdenie niektorých starých chovateľov: ,,Bolo vždy dobré, keď z modrého holuba, ktorý mal biele pierko, letku a ešte pri oku biely fliačik, pierko!"(pozn. toto znamienko sa prenáša na potomstvo)  Nedá sa na toto pozerať ako na čistú fantáziu, i keď to tak v prvom momente môže vyzerať.

Prečo nie? Prirodzene biele pierko, alebo škvrna pri oku nemá nič spoločné s letovou hodnotou holuba. Rozhodne nie priamo. Ale toto pierko, táto škvrnka pri oku prezradí odborníkovi, ktorý pozná svoj kmeň už dlho, že s ňou je súčastne spojená dobrá letová vlastnosť (napr. vytrvalosť), ktorá spočíva na tom istom chromozóme.

Telesné vlastnosti ako napríklad vitalita, dobrý svalový systém, dobré vlastnosti krídieľ atď., alebo duševné vlastnosti ako vychytralosť, schopnosť orientácie, odvaha atď. je možné rozoznať podľa  banálneho vonkajšieho znaku. Nedá sa to však zovšobecnovať. Čo platí pre jeden kmeň, nemusí už platiť pri inom. Ale bystrí chovatelia na to vždy dávali pozor. Vysvetlenie pre to väčšinou nenašli, ale aj napriek tomu na to brali ohľad.

PRIAME ŠPORTOVÉ VLASTNOSTI.

O športových vlastnostiach poštových holubov jestvujú rôzne názory. Väčšinou sú neúplne, niekedy si dokonca odporujú. Športové vlastnosti si môžeme rozdeliť na:                                                                

-fyzické

-psychické

-mechanicko - aerodynamické (z časti som už popísal na úvod)

Fyzické vlastnosti:                                                                                                 

Už nebohý preborník na dlhé trate Martin Van Tuyn bol náruživý svalový špecialista, ktorý hovoril ,,Nie je dobrý holub, ak nemá dobré svaly". Jeho názor sa zhodoval s názorom známeho športového novinára Pieta de Weerda (známy aj ako klasifikátor poštových holubov, dnes jeho firma vyrába produkty pre poštové holuby). Kto z týchto dvoch stanovil normy dobrých svalov? Van Tuyn tvrdil, že dobrý sval musí byť mäkký a elastický. Pri jemnom tlaku prstov zo strany na prsnú kosť musí vraj sa vymrštiť a hodiť späť. Dobrý prsný sval musí dokázať nabehnúť ako malý balón. Holub robí v ruke dojem, že jeho špecifická váha je nižšia ako u priemerného holuba. Má vraj pri takej istej váhe väčší objem. ,,Sval je palivová nádrž každého holuba", hovoril Martin Van Tuyn (pred viacerými desaťročiami) s kritickým pohľadom znalca. Musím čestne povedať, že verím, že to videl správne. Po Van Tuynové smrti vyplynulo z výskumu, že v prsnom svale holuba sú prítomné dva druhy vlákien, a to červené a biele. Profesor Van Grembergen o tom napísal nasledovné: ,,Červené vlákna sú u poštových holubov prítomne v prevažnom počte. U sliepky, ktorá je ako je známe špatný letec, je v prsnom svale prítomných len veľmi málo červených vlákien. Červené vlákna sú tenšie ako biele, obsahujú omnoho viac krvných ciev a kvapiek tuku ako biele, ktoré obsahujú viac glykogénu (polysacharid). Tieto kvapôčky tuku sú tu ale omnoho dôležitejšou zásobarňou energie ako glykogén. Martin Van Tuyn nebol biológ, napriek tomu posudzoval dôležitosť svalov v hrubých rysoch docela správne. Nazýval ich palivovou nádržou holuba!

Psychické vlastnosti:

1. Oči a prstenec - aj keď sa väčšina chovateľov zhodne na jednom, že je nemožné s istotou posúdiť, čo sa odohráva v hlavičke holuba, predsa takmer všetci bez výnimky pozerajú na výraz hlavy a v prvom rade do očí. Už od pradávna skúšame nájsť v oku známky dokazujúce väčšiu, alebo menšiu prítomnosť orientačnej schopnosti. Van Linden, Gigot a Beerens boli predchodcovia očnej teórie, ktorú ďalej rozpracoval Angličan Bishop, ktorý prevádzal svoje pokusy s tisíckami holubov a tvrdil, že dobrý holub na dlhé trate musí mať prstenec tak dokonalý. Bishop ale dodáva, že pre vzťah medzi prstencom a schopnosťou orientácie poštového holuba nenašiel žiadny vedecký dôkaz.

Nemôžem sa vyjadriť ani pre, ani proti, pretože nemám potrebnú skúsenosť. Dobre viem, že niektorí významní chovatelia na DT prisudzujú očnej teórie význam ešte dnes. Nebohý Louis Vermeyen, vtedy šéfredaktor,,De Duif" napísal spoločne zo svojím priateľom Jánom Aertsom zaujímavú malú knihu: ,,Ako ich vyberáme my". V nej píše, že prstenec nie je nič iného len zvierač t.j. uzatvorený, alebo kruhový sval, ktorý sa nachádza na vnútornom okraji dúhovky. Opierajúc sa o prax a pozorovanie, vyslovil názor, že nik nemôže ostať v prvej lige, keď zmešká pribrať do chovu holuby zo zreteľne viditeľným zubatým prstencom.

Pokiaľ ide o mňa, chcem povedať nasledujúce: Oko s tak zvaným plným prstencom u mňa nepožíva plnej dôvery, pokiaľ u týchto holubov plocha dúhovky nesúca pigment nie je bohatá a plná. Väčšina šampiónov, ktorých som mal v ruke, či už to boli holuby so skleneným, alebo žltým okom, mala bohatú pigmentáciu. Tento postreh je ľahšie učiniť, ako pozorovanie z prstenca, aj keď i tu je potrebný silný zdroj svetla. Pokiaľ sa týka vzťahu medzi prstencom a jeho dedičnosťou, myslím, že určité zistenia ukazujú, že môžeme hovoriť o intermediálnom priebehu.

2. Iné vlastnosti - jestvujú ešte aj iné vlastnosti dôležité v chove poštových holubov, ktoré nie sú zvonku viditeľné. Tu patrí napr. tzv. ,,charakter", alebo ,,vytrvalosť(výdrž)". Počul si , že niektoré holuby doletujú domov celkom vylietané, a predsa sú na špici, alebo dokonca s náskokom víťazia? Nakoniec ja mám radšej holuby, ktoré prilietaváju domov svieže a tiež lietajú v špici. Tá prvá napísaná vlastnosť je tiež dedičná. Aj tá, ktorá urobí z holuba ,,lenocha". Je dobré, keď sa na to berie ohľad pri plemenitbe. Nasledujúca, celkom pravdivá príhoda donúti každého čitateľa trochu spozornieť. Jeden chovateľ kúpil holuba na známom holubníku na krátke trate. Predávajúci o holubovi povedal, že je to špičkový letec, ktorý však vždy zostáva sedieť po prílete na streche. Väčšinou sa predpokladá, že dobrý a rýchly vlet do holubníka ma u holuba niečo spoločného predovšetkým s kvalitou chovateľa. Všeobecne možno s tým súhlasiť, ale nie vždy, pretože ako vidieť má s tým dočinenie aj dedičnosť. Pravdepodobne je ,,chybou" dominancie podľa Mendelových zákonov. Kupec odchoval od získaného holuba tri nádherne holuby, ktoré museli ako ročné s ostatnými ročiakmi ako vdovci na štart. Pri návrate z prvého cvičného letu a ešte horšie z prvého závodu chovateľ zistil, že títo traja bratia pred vletom do holubníka váhali, čím ďalej, tým viac a presedeli veľa minút na streche, zatiaľ čo iné holuby vlietavali do holubníka ako blesk! A predsa sa chovateľ staral o holuby rovnako. Kto tu uverí na náhodu? Ja nie! Naopak som presvedčený o tom, že tu zohrala rozhodujúcu úlohu dedičná dispozícia.

V súvislosti zo schopnosťou orientácie považujem za zaujímavé, čo napísal vo svojej knihe Jaak Tournier, že najlepšia záruka dobrej orientačnej schopnosti je daná chovom z ,,popredných letcov, závodnikov", ktorí sú odkázaný sami na seba a lietajú na špici. Schopnosť orientácie je a zostáva podľa môjho názoru najdôležitejším faktorom pre rýchly návrat.

Najsprávnejšou metódou je nepochybne nákup eso holubov, pretože tým sa získa orientačná schopnosť a dobré letové dispozície, ako by sme trafili dve muchy jednou ranou. Bohužiaľ takýto nákup nie je v možnostiach každého.

Jednoznačným záverom je, že pre plemenitbu sú vhodný výlučne holuby pochádzajúci zo zdravej rodiny. Ján Aerts napísal v ,,De Duif", že dr. Whitney raz citoval staré nórske príslovie, v ktorom sa hovorí, že sa nemá nikto ženiť s dievčaťom z rodiny, v ktorej je toto dievča jediným zdravím dieťaťom.

Pri posudzovaní musíme byť opatrný, pretože:

-robustne vypadajúce zvieratá nemajú vždy najväčšiu športovú hodnotu

-prvá trieda nekráča vždy spoločne s robustnosťou, alebo odolnosťou voči chorobám

To môže, ale nemusí byť.

Aj keď takéto zrovnania väčšinou pokryvkávajú, chcem použiť porovnanie s cyklistikou. Všetci čo poznali Fausto Coppiho, si spomenú, že sa len málo podobal atlétovi. Nielen, že nezdravo vypadal, ale v skutočnosti taký bol. Podľa rozporu plných správ, ktoré sa objavili po jeho smrti, trpel maláriou, ktorou sa nakazil počas závodu v severnej Afrike. Väčšina ľudí sa proti malárii môže uchrániť chininom. Keď ho porovnáme s Merckxom bol Fausto Coppi neduživý zjav. Popri tom  všetci, čo ho poznali a zažili pri závodoch potvrdia, že bol obdivuhodným šampiónom, ktorého oslavoval každý fanúšik cyklistiky. Coppi mal zvláštny telesný mechanizmus, ktorého jemné koliečka museli behať ľahko, a v ňom čo i len jediné zrnko piesku sa mohlo stať osudným. Jeho príprava na závod bola podrobne prepracovaná. Tréningu a strave venovali Taliani už vtedy najväčšiu pozornosť. V tej dobe boli určite dobrý kus pred Belgičanmi. Vďaka obzvláštnej starostlivosti a ošetrovaniu sa stal krehký závodnik zo zázračným srdcom ľahko bežiacim strojom, ktorý nechával za sebou všetkých súperov.

AK je pravda, že vloha pre onemocnenie, alebo zdravie sa riadi podľa Mendelovho zákona, tak netreba podceňovať vplyv prostredia (ako je ubytovanie, kŕmenie, tréning atď.) na atléta, akým je i náš holub. Vychovať kmeň, ktorý zostane uchránený pred chorobami, je obtiažne. Aj najsilnejší jedinec môže viac, alebo menej onezdravieť, keď sa nakazí vírom, alebo baktériou.